Lectio Divina - Pallotíni Michalovce

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Lectio Divina

Pastorácia

Nepoznať Písmo znamená nepoznať Krista.                                 
        
                           (sv. Hieronym)

   Ako sa prihovára človek človeku? Na ľudskej komunikácii nie je nič tajomné. Druhých ľudí poznávame tým, že počúvame slová, ktoré používajú. Slová sú premostením priestoru medzi ľuďmi. Umožňujú nám viac zistiť o druhých, viac a viac sa k nim približovať. Kresťania preto od začiatku pozerali na Bibliu s úctou, lebo obsahuje slová, ktoré premosťujú priepasť medzi človekom a Bohom – Božie slová. Biblia ide dokonca o krok ďalej – ukazuje, ako sa Božie Slovo nakoniec stane telom a krvou Ježiša Krista. Keď sa učíme počúvať jeho slová, vtedy počúvame slová Božie. Keď sa učíme milovať ho, vtedy sa učíme milovať Boha.
   Aby nás však modlitba viedla k  vytváraniu takej lásky, ktorá bude schopná meniť nás na lepších ľudí, musíme sa učiť počúvať.
Pravá kresťanská modlitba preto nezačína tým, že sa vrhneme do nejasných stavov transcendentného vedomia, ale tým, že sa budeme snažiť počúvať Božie slová, zvlášť tie, ktoré povedal Ježiš Kristus. Keď potom čítame Písmo a  slovám v modlitbe dovolíme pomaly sa usadiť v našom srdci, vtedy práve počúvame Boha, ktorý sa nám prihovára. Tak sa modlievali prví kresťania. Táto metóda sa nazýva lectio divina alebo posvätné či duchovné čítanie. Nazvali ju tak nielen preto, lebo verili, že slová, ktoré čítajú, boli inšpirované Duchom Svätým, ale preto, lebo verili, že aj oni, keď ich čítajú, budú inšpirovaní tým istým Duchom, ktorý im tieto slová vnukol. Verili, že cez posvätné čítanie budú vovedení do akéhosi hlbokého dialógu s Bohom, ktorý ich privedie k tomu, čomu sv. Pavol hovorí: šírka a dĺžka, výška a hĺbka Kristovej lásky, presahujúca každé poznanie (Ef 3, 18).
   Aj keď niekedy môžeme vidieť iné spôsoby modlitby ako užitočné, nikdy nesmieme zabudnúť na Bibliu. Vždy sa k nej vracajme ako k najdôležitejšej kresťanskej modlitebnej knižke.

LECTIO (ČÍTANIE)

Čítanie poskytuje materiál k porozumeniu pravdy, meditácia tento materiál pripravuje, modlitba ho povznáša a kontemplácia sa z neho raduje.
                                                                                                                                                                         (Hugo od sv. Viktora)

   K popisu toho, ako môže lectio divina viesť úprimne zmýšľajúcich kresťanov dopredu v zakusovaní Lásky, ktorá presahuje každé poznanie, sa v tradícii používali štyri latinské slová: lectio (čítanie), meditatio (rozjímanie), oratio (reakcia v modlitbe), contemplatio (kontemplácia).
   Prví kresťania nepoznali iný spôsob meditácie. Mnohí z nich poznali celé úryvky, ak nie aj celé evanjeliá naspamäť. Nemali žiadne modlitebné knižky a ani ich nepotrebovali. Keď otcovia púšte používali Písmo, zvlášť Nový zákon a Žalmy, nezaujímalo ich, koľko toho prečítali, ale ako hlboko prenikli do posvätného textu. Niekoľko veršov si prečítali dvakrát, aj trikrát, rozjímali o nich a vstupovali hlbšie do ich dynamického vnútorného významu.
   Potom sa vo chvíli hlbokého vnútorného ticha zastavili a dovolili tomu Duchu, ktorý inšpiroval Písmo, aby inšpiroval aj ich. Keď takto prežili jeden text, úctivo prešli k ďalšiemu a znova celý proces opakovali – vždy s chvíľami pre ticho, aby im účinok slov prenikol až do špiku kostí. Ako sa ich modlitba stávala intenzívnejšou, chvíle ticha sa predlžovali, až nakoniec slová ustúpili chvíľam hlbokej vnútornej kontemplácie.
   Učiť sa čítať Písmo (lectio) znamená učiť sa čítať novým spôsobom a tiež počúvať, ako sme predtým nikdy nepočúvali. Viete, že sme denne zo všetkých strán bombardovaní materiá-lom na čítanie, preto sme sa museli naučiť čítať rýchlo. Každý deň musíme prečítať noviny, celé kopy pošty, ktorú musíme najprv roztriediť, prejsť svoje obchodné záznamy a nejako sa vyspo-riadať s korešpondenciou a účtami. Našim jediným cieľom je zhromaždiť potrebné údaje najrýchlejšie ako sa dá a rýchlo prejsť k niečomu inému. Ak takúto metódu praktizujeme pri čítaní Písma, nedokážeme spoznať Krista hlbšie. Písmo by sme mali čítať tak, ako keby sme čítali dobrú poéziu, bez naháňania, aby sme zachytili jeho obsah. To je počiatok skutočného a užitočného lectio divina.

MEDITATIO (ROZJÍMANIE)

Mal by si sa v čítaní Písma ukázať horlivým, skutočne stálym, až neustála meditácia naplní tvoje srdce a pretvorí ťa akoby na svoj obraz.
                                                                                                                                                                       (Jan Kassián)

   Ak sme raz alebo aj viackrát prečítali posvätný text, je čas na rozjímanie (meditatio). Znova a znova o ňom rozjímať, prežúvať ho, dovoliť vnútornému významu každého slova preniknúť hlboko do nášho vnútra, aby sme mohli účinne pochopiť dynamický dosah týchto slov.
   Niektorým ľuďom pomáha, keď si predstavia scénu, v ktorej boli sväté slová prvýkrát prednesené. Predpokladajme, že ste sa rozhodli rozjímať o hlbokých Ježišových slovách pri Poslednej večeri. Začnete vybavením si scény vo svojej fantázii. Predstavte si apoštolov, ako prestierajú stoly, Krista, ako prichádza do miestnosti, sledujte ako sa pohybuje, pozrite sa mu do tváre keď hovorí a potom uvažujte o každom jeho slove a skúste preniknúť do ich hlbokého významu.
   Tento spôsob vybavenia si príslušného biblického výjavu je možné použiť k vytvoreniu atmosféry pred meditáciou aj pri iných evanjeliových textoch, napr. o Kristovom umučení. Nepremýšľajte o tom, čo Kristus prežíval, len rozumom, ale vráťte sa k tomu aj vo svojej predstavivosti a staňte sa súčasťou tej udalosti. Ste medzi vojakmi pri bičovaní, jedným z davu keď Kristus nesie kríž, divákom počas križovania. Vidíte všetko, čo sa deje, počúvate a počujete čo sa hovorí a potom otvárate ústa a začínate sa modliť. Hoci tento spôsob každému nevyhovuje, nikoho by sme nemali od neho odrádzať, lebo v ňom môže vyvolať emocionálnu odozvu.
   Nezaoberáme sa tu len nejakými zbožnými fantáziami, ale najdôležitejšou historickou udalosťou v histórii ľudstva. Slovo sa stalo telom práve preto, aby ľudia z mäsa a krvi mohli hmatateľne porozumieť Božej láske a vidieť ju. Kristova smrť bola brutálna a bolestná realita, ktorou Slovo, ktoré sa stalo telom, hovorí o láske spôsobom, ktorý je všetkým zrozumiteľný.
   Pozerať pašie ako prvotný zdroj pre kresťanskú meditáciu a modlitbu znamená pozerať na najdôležitejší prejav Božej lásky, k akému kedy došlo. Nie sme kvádre, nie sme kamene, nie sme necitlivé veci. Ak nedokážeme patrične odpovedať na takúto lásku, tak s nami niečo nie je v poriadku.

ORATIO (REAKCIA V MODLITBE)

Kým sa srdce nemodlí, zatiaľ sa jazyk márne namáha.   
                                             (sv. Bernard Sienský)

 Čím viac prenikáme do vnútorného významu posvätného textu, tým viac cítime, že máme srdcom reagovať v modlitbe na to, čo sme prijali (oratio). Skutočná modlitba začína teraz, keď sa snažíme pozdvihnúť srdce a myseľ k Bohu, keď odpovedáme na slová, o ktorých sme rozjímali.
 Začínať s pravdami viery, je pre nás príliž veľké, až ohromujúce, takmer neuveriteľné na to, aby sme to účinne prijali. Keď som prvýkrát počul, že hviezdy najbližšej galaxie Andromeda sú od nás vzdialené dva milióny svetelných rokov, jednoducho som to nedokázal pochopiť. Vzdialenosti boli príliš obrovské na to, aby sa s tým moja myseľ vyrovnala. To isté sa deje s pravdami viery, aspoň na začiatku. Sú pre nás príliš veľké na to, aby sme sa s nimi vysporiadali, príliš ohromné, aby sme ich pochopili, naša myseľ akoby bola ochromená ich transcendentnou nesmiernosťou. Skrátka, nedokážeme preniknúť ich zmysel alebo im porozumieť.
 Je to rovnaké, ako s našimi citmi: môžu zareagovať na podnet určitého stupňa intenzity. Keď som prvýkrát počul o smrti mojej matky, nereagoval som. Bolo to na mňa prisilné, aby sa s tým moje emócie vyrovnali. S pravdami viery je to podobné, prinajmenšom vtedy, keď sa nimi začíname zaoberať. Ale ak máme dobrú vôľu a neustále sa snažíme, potom sa to začína postupne meniť k lepšiemu, nech sa stane čokoľvek.
 Tento stav mentálneho ochromenia sa postupne začne meniť. Pomalé rozjímanie o posvätných textoch začne zrazu prinášať ovocie, začne sa prebúdzať naša duchovná chápavosť a začnú reagovať city. To, čo najskôr začalo len ako suché akademické vedomosti o Bohu, sa mení a zasahuje nás s ďaleko hlbším účinkom. Ak začneme aktívne vnímať lásku, ktorú nám Boh prejavuje, naše poznanie sa postupne začne meniť na lásku k Nemu. Nikto nemôže ostať rovnaký, keď si uvedomí, že ho druhý miluje. Automaticky reagujeme, emócie sa uvoľňujú a my začíname lásku opäto-vať a vyjadrovať svoju vďačnosť. To je začiatok skutočnej modlitby, ktorá sa bude prehlbovať a zintenzívňovať, pretože sme sa toľkými rôznymi spôsobmi pomalého rozjímania, prežívania a vstrebávania posvätných textov úplne presvedčili o skutočnosti Božej lásky.

CONTEMPLATIO (KONTEMPLÁCIA)

Kontemplovať a deliť sa o plody kontemplácie s ostatnými.
                                                   (sv. Tomáš Akvinsky)


   Keď je človek čoraz viac oslovovaný evanjeliom, zistí, že aj tie najprehnanejšie slová sú slabé na vyjadrenie hlbokého citu, ktorý prýšti z jeho vnútra. Slová vďaky, chvály, klaňania a lásky nakoniec ustúpia mlčaniu, ktoré povie oveľa viac ako najsilnejšie ľudské spôsoby vyjadrovania. Pomalé, meditatívne prenikanie do textov teraz otvára a zahaľuje celého človeka, až je stále hlbšie ponorený do tichého kontemplatívneho videnia Boha. Najsilnejšie a najpriliehavejšie vyjadrenie tohto nového vzťahu k Bohu sa zdajú byť prázdne zoči-voči novej skutočnosti. Jediné, čo si vtedy človek praje, je zostať v tichu a pokoji, v jednoduchom pohľade lásky na Boha, ktoré sa tradične nazýva kontempláciou.
   Podľa sv. Tomáša Akvinského je ovocie tejto hlbokej modlitby dokonalou prípravou na podelenie sa s vierou s ostatnými. Mohol povedať, že máme najprv meditovať a potom sa o ovocie svojej meditácie podeliť s ostatnými, alebo najprv sa modliť a potom sa o ovocie svojej modlitby podeliť s ostatnými. (contemplata aliis tradere)  - no potrebné je niečo hlbšie. Musíme vytrvať v modlitbe dostatočne dlho, aby sme sami okúsili niečo z tej lásky, ktorú sme povolaní rozdávať ostatným, musíme vytrvať v posvätnej mystickej kontemplácii, lebo nebudeme mať čo dať. V tejto kontemplácii, kedy je celý človek, srdce, myseľ, telo i duša oveľa užšie spojené ako kedykoľvek predtým, začína prebiehať nepatrná premena. Pôvodne bol veriaci vedený ku kontemplácii rozjímaním o Božej láske, vyjadrenej v Ježišovom ľudskom tele, teraz však postupne dochádza ku zmene. Rozjímanie o Božej láske, vtelenej do historického Kristovho tela ustupuje kontemplácii o jeho láske takej, aká je teraz – prúdiacej zo zmŕtvychvstalého Krista, či už si to v tom momente veriaci uvedomuje alebo nie. Prvá kontemplácia bola dielom Božej milosti a ľudského úsilia, druhá je čisto Božím darom.
    Skôr, ako môže dar kontemplácie priviesť človeka k plnému spojeniu s Bohom, po ktorom teraz túži, dochádza k očisťovaniu, aby sebecky hľadajúci mohol bez akýchkoľvek prekážok prijať nezištného Darcu.

 
TOPlist
Copyright 2015. All rights reserved.
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky