Pôst - Pallotíni Michalovce

Prejsť na obsah

Hlavná ponuka:

Pôst

Archív
 
Svätý pôst sa započína, k pokániu nás napomína.

    Touto piesňou spievanou v kostole na Popolcovú stredu a obradom udeľovania popolca sa pre nás kresťanov začal štyridsaťdňový pôst. Obdobie pôstu je pre veriaceho človeka nielen zriekania sa mäsitých pokrmov či iných návykov, ale zvlášť má byť pre nás obdobím modlitby a rozjímania, obdobím pokánia a sebazapierania, obdobím obetovania sa v službe blížnym a posilnením sa vo viere.
   
    Pôst je príležitosťou, ako sa obnoviť na tele i na duši. V pobožnosti Krížovej cesty máme možnosť vstupovať si do vlastného vnútra a pri jednotlivých zastaveniach kráčať spolu s Ježišovým utrpením a predkladať mu svoje osobné kríže, bolesti a nádeje.
    V pôstnom období častejšie počúvame krásne slová kráľa Dávida: „Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť“  (Ž 51,3). Skúsme sa chvíľu zamyslieť nad týmito slovami Dávida a nad celým  jeho žalmom, ktorý zložil po hriechu s Betsabe, keď k nemu prišiel prorok Nátan. Je to najkrajší z kajúcich žalmov. Dávid si uvedomoval, že veľmi urazil Boha a nebál sa priznať si to. Okrem toho vedel, že to sám neodčiní, že potrebuje k tomu Božiu milosť. Bol to krásny prejav jeho dokonalej ľútosti. Dávid dobre vedel, že žiadny človek  nie  je  bez  hriechu,  ale  vedel  aj  to,  že  bez  ľútosti  a bez  Božieho milosrdenstva  mu  nebude  odpustené  a nebude  môcť  ďalej  v pokoji  žiť.  A tak úprimne priznáva svoj hriech, nebojí sa, ľutuje a chce to všetko napraviť.   
Nie je to úžasný príklad pre nás všetkých a pre každého človeka, ktorý si je vedomý svojho hriechu a mrzí ho to, že hriech spáchal?                 
Boh nepohŕda srdcom skrúšeným a poníženým. Že je to naozaj tak, môžeme sa presvedčiť  v celých  dejín  našej  spásy,  či  už  zo  Starého  alebo  z Nového  zákona. Boh  nikdy  nepohrdol  ľútosťou  pokorného  človeka,  ktorý  si  vedel  priznať  svoju chybu  a chcel  sa  zmeniť.  Boh  vie,  že  nebudeme  bez  hriechu  a preto  nám  poslal svojho  Syna,  ktorý  nás  vykúpil.  Obetoval  za  nás  svoj  život.  Nikto  z nás  by  to nedokázal.  Aj dnes  nám  ponúka  odpustenie  hriechov  cez  sviatosť  zmierenia,  cez svätú  spoveď.  Neváhajme  teda  a vstaňme.  Boh  je  milosrdný  a dokáže  nás zodvihnúť aj z toho najväčšieho hriechu. Len my musíme chcieť. Musíme chcieť opäť vstať, oľutovať to a začať žiť znova, novým životom, s novou silou a to sa dá len s Božou milosťou, ktorú získame práve cez sviatosť zmierenia.                                                                                    
„Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť“ (Ž 51,3).
 
Svätý pôst sa započína, k pokániu nás napomína...

    Touto piesňou spievanou v kostole na Popolcovú stredu a obradom udeľovania popolca sa pre nás kresťanov začal štyridsaťdňový pôst. Obdobie pôstu je pre veriaceho človeka nielen zriekania sa mäsitých pokrmov či iných návykov, ale zvlášť má byť pre nás obdobím modlitby a rozjímania, obdobím pokánia a sebazapierania, obdobím obetovania sa v službe blížnym a posilnením sa vo viere.
   
    Pôst je príležitosťou, ako sa obnoviť na tele i na duši. V pobožnosti Krížovej cesty máme možnosť vstupovať si do vlastného vnútra a pri jednotlivých zastaveniach kráčať spolu s Ježišovým utrpením a predkladať mu svoje osobné kríže, bolesti a nádeje.
    V pôstnom období častejšie počúvame krásne slová kráľa Dávida: „Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť“  (Ž 51,3). Skúsme sa chvíľu zamyslieť nad týmito slovami Dávida a nad celým  jeho žalmom, ktorý zložil po hriechu s Betsabe, keď k nemu prišiel prorok Nátan. Je to najkrajší z kajúcich žalmov. Dávid si uvedomoval, že veľmi urazil Boha a nebál sa priznať si to. Okrem toho vedel, že to sám neodčiní, že potrebuje k tomu Božiu milosť. Bol to krásny prejav jeho dokonalej ľútosti. Dávid dobre vedel, že žiadny človek  nie  je  bez  hriechu,  ale  vedel  aj  to,  že  bez  ľútosti  a bez  Božieho milosrdenstva  mu  nebude  odpustené  a nebude  môcť  ďalej  v pokoji  žiť.  A tak úprimne priznáva svoj hriech, nebojí sa, ľutuje a chce to všetko napraviť.   
Nie je to úžasný príklad pre nás všetkých a pre každého človeka, ktorý si je vedomý svojho hriechu a mrzí ho to, že hriech spáchal?                 
Boh nepohŕda srdcom skrúšeným a poníženým. Že je to naozaj tak, môžeme sa presvedčiť  v celých  dejín  našej  spásy,  či  už  zo  Starého  alebo  z Nového  zákona. Boh  nikdy  nepohrdol  ľútosťou  pokorného  človeka,  ktorý  si  vedel  priznať  svoju chybu  a chcel  sa  zmeniť.  Boh  vie,  že  nebudeme  bez  hriechu  a preto  nám  poslal svojho  Syna,  ktorý  nás  vykúpil.  Obetoval  za  nás  svoj  život.  Nikto  z nás  by  to nedokázal.  Aj dnes  nám  ponúka  odpustenie  hriechov  cez  sviatosť  zmierenia,  cez svätú  spoveď.  Neváhajme  teda  a vstaňme.  Boh  je  milosrdný  a dokáže  nás zodvihnúť aj z toho najväčšieho hriechu. Len my musíme chcieť. Musíme chcieť opäť vstať, oľutovať to a začať žiť znova, novým životom, s novou silou a to sa dá len s Božou milosťou, ktorú získame práve cez sviatosť zmierenia.                                                                                    
„Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť“ (Ž 51,3).
 
TOPlist
Copyright 2015. All rights reserved.
Návrat na obsah | Návrat do hlavnej ponuky